
Po mesiaci
Diego
Už je to mesiac čo sa so mnou Roberta rozišla. Veľmi trpím, veľmi ma bolí že človek na ktorom mi najviac záleží a pre ktorého by som spravil čokoľvek kvôli mne trpí. Od toho dňa ako sa so mnou Roberta rozišla každý deň jej posielam kvety, básne a každú sobotu jej hrám serenádu. Len dúfam že mi jedného dna odpusti a vráti sa ku mne lebo ak nie tak to asi neprežijem.
Roberta
Už je to mesiac čo mi tak Diego ublížil. Veľmi ma to boli hoci je pravda že od toho dňa Diego mi posiela básničky, kvety hráva mi serenády stále za mnou dolieza že ma miluje a že všetko ľutuje že keby mohol vrátiť čas späť nikdy by to neurobil. Čo keď ma naozaj miluje ale neviem či by som s nim ešte dokázala chodiť. Vždy keby sme neboli spolu bála by som sa že je s inou. Bože čo mam robiť už som zúfala stále rozmýšľam len o Diegovi či mu mám odpustiť alebo nie. Som veľmi zmätená . Musím sa porozprávať s José. "José môžem s tebou hovoriť." "Áno jasné." Postavila som sa s postele a šla si sadnúť k José na posteľ. "Tak o čom chceš hovoriť cicuška. A počkaj ja viem chceš hovoriť o Diegovi však?" "Áno ty si veštica alebo čo." "Nie len ťa veľmi dobre poznám. Tak už hovor." " Dobre tak že vieš že odkedy som sa rozišla s Diegom vieš kvôli tomu čo mi urobil a takisto vieš že ze mnou dolieza Diego posiela mi básne, kvety hraje mi serenády myslíš že ma naozaj miluje a ľutuje čo spravil alebo so mnou iba zahráva." "Pozri Roberta ja si nemyslím že ťa nemiluje podľa mňa ťa miluje a veľmi." "Myslíš to vážne?" "Áno jasné." " Myslíš žeby som mu mala odpustiť a vrátiť sa k nemu." "Prepáč ale s tím ti ja nepomôžem nikto ti s tím nepomôže musíš počúvať len svoje srdce to ti dá odpovede na tvoje otázky." " Vieš čo dám mu druhu šancu, veľmi ho milujem a môj život bez neho by nemal zmysel." "Dúfam že už nebudeš trpieť." Hneď ako to José dopovedala vošla do izby ta krava Karla, veľmi ju nenávidím a nevydržím byt v jej blízkosti tak sme s José šli do kaviarne. Rozhodla som sa že hneď zajtra po škole pôjdem za Diegom.
Karla
Ako som šla do izby počula som ako sa rozpráva Roberta s José. Cely rozhovor som si vypočula a potom som vošla do izby a oni odišli. Takže Roberta chce odpustiť Diegovi. Ale to ja nesmiem dovoliť nemôžu sa dať zas do kopy nemôžem to dopustiť musím niečo urobiť a už aj viem čo. A hneď zajtra po škole to aj uskutočním.
Roberta
Deň nám zbehol rýchlo bola som veľmi nervózna zo zajtrajška ako pôjdem za Diegom. Bol večer umyla som sa ľahla si do postele, zavrela som oči. A začala som spomínať na všetky chvíle ktoré som zažila s Diegom. Pri všetkých tých spomienkach som zaspala.
Ráno som zobudila oddýchnutá a veľmi šťastná. Len tak som sedela na posteli a po chvíľke sa zobudila José aj Lupita. Bolo už dosť hodín tak som sa postavila s posteli šla sa umyť a obliecť potom aj José a Lupita ešte sme sa namaľovali a odišli sme na raňajky. Naraňajkovali sme sa a odišli na vyučovanie. Dnes mame len päť hodín takže dúfam že to zbehne rýchlo. Aj sa to splnilo dosť rýchlo to zbehlo. Bola piata hodina a do triedy vošiel Gandía a prišiel nám oznámiť že zajtra odchádzame na týždňový výlet do Acapulca. Všetci sme začali kričať a skákať od radosti ako malé detičky. Potom Gandía odišiel a hodina pokračovala ďalej. Ale ja som už celý čas myslela len na Diega a na cestu do Acapulca. Ani som si neuvedomila a skončila hodina všetci začali pomalý vychádzať z triedy aj ja a všimla som si že Diego ide do svojej izby nechcela som ísť hneď za ním tak som išla do kaviarne dať si kávu.
Karla
Skončila nám piata hodina a ja som sa rozhodla uskutočniť svoj plán . Všimla som si ako ide Diego sám do svojej izby tak som išla za nim. Prišla som pred dvere a zaklopala.
Diego
Po hodine som išiel do svojej izby a nemám náladu na Giovannyho reči tak som išiel do izby. Prišiel som do izby otvoril stolík a vybral som s neho fotku mňa a Roberty. " Aký sme boli len šťastný." Spomínal som na všetky chvíle strávené z Robertou a zrazu niekto zaklopal. "Vstúpte." Povedal som a do mojej izby vošla Karla. "Čo chceš?" opýtal som sa jej na rovinu ona za všetko môže využila to že som bol opití. Ahoj . Ja ,,, Prišla som sa sebou porozprávať ." "A o čom? My sa nemáme o čom rozprávať ." "tak to sa veľmi mýliš Diego. Je to veľmi väzné."
Roberta
Dopila som kávu pozbierala som odvahu a šla som za Diegom. Prišla som pred jeho izbu a počula som nejakí ženský hlas veľmi ma to zaujalo a tak som počúvala. Po chvíľke som zistila že to je Karla. A hovorila niečo o Diegovi veľmi dobre som nepočula tak som podišla bližšie a počúvala. Počula som ako jej Diego hovorí : "Diego ja.....ja....." "Čo ty?" opýtal sa jej." No ja som tehotná .Diego budeme mat spolu dieťa. "Čože to snáď nieje pravda ona je sním tehotná. Bože prečo mi to robíš hneď som utiekla pre do svojej izby.
Diego
"Tak hovor čo sa stalo." "Diego ja.....ja...." "Čo ty?" opýtal som sa jej . " No ja som tehotná. Diego budeme mat spolu dieťatko."














krasne rychlo pokracko!!!!!!