close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


1.Komentárova poviedka DyC


Pokračovanie poviedky Naša láska už len TU

Poviedka XIX. Naša láska XIV. Koniec šťastia

25. září 2011 v 14:17 | vondyparasiempre |  Naša láska
Prinášam Vám pokračovanie poviedky Naša láska dúfam že sa VáM bude páčiť.


Po našom krásnom milovaní ktoré trvalo až do rána, sme len tak ležali a vychutnávali si že sme spolu poslednýkrát. Nikto z nás dvoch nehovoril len sme ležali a pozerali sa na hviezdy. Diego ma bozkával na hlavu a ja jeho na jeho krásnu a neodolateľnú hruď. Po čase Diego prehovoril. "Roberta?" "Áno?" "Ako to bude ďalej medzi nami? Čo sa stane keď odtiaľto odídeme a vrátime sa do školy? Budeme sa zas háďat? Alebo si budeme robiť na prieky?" "Neviem Diego vôbec neviem ako to bude ďalej medzi nami ale jedno viem nechcem sa už s tebou háďat veľmi by ma to bolelo bude lepšie keď sa nebudeme stretávať. A ešte ťa prosím vyhýbaj sa mi a hlavne keď budeš s Karlou." "Pre teba urobím všetko dúfam že ked sa ti budem vyhýbať že ti to aspoň trochu pomôžem." "Ďakujem Diego." A dali sme si bozk. S Diegom sme sa posadili. "Roberta toto je pre teba." "Čo je to?" opýtala som sa . "Toto je pre teba chcem aby si ju nosila. Jednu budeš mať ty a jednu ju. Diego držal dve retiazky v ruke boli veľmi krásne. Chcem aby si ju nosila keď ju budeš nosiť bude to znamenať že ma ešte stále miluješ. Ja tu moju budem nosiť do konca života pretože ja ta nikdy neprestanem milovať." "Diego ďakujem je krásna aj ja ju budem vždy nosiť nikdy nikdy ťa neprestanem milovať ty si jediná láska môjho života." A potom sme si pripli na krk retiazky. "Roberta milujem ťa veľmi veľmi prepáč mi že som všetko zničil keby som nebol taký hlúpy teraz by sme mohli byť spolu a šťastný ale ja som všetko zničil. Roberta prosííím odpusť mi to aspoň mi to odpusť ty pretože ja si to nikdy neodpustím." "Samozrejme že ti odpúšťam odpúšťam ti kvôli našej krásnej láske veľmi ťa milujem Diego veľmi veľmi." Už sme plakali obaja a silno sme sa objali. "Milujem ťa." Pošepkal mi Diego do uška. Po niekoľkých minútach sme sa od seba odtiahli. "Nikdy na teba nezabudnem Roberta." "Ani ja na teba Diego aj keď sa budeme teraz občas stretávať v škole veľmi mi budeš chýbať budú mi chýbať tvoje bozky pri ktorých sa cítim ako v siedmom nebi, tvoje objatia ktoré ma vždy upokoja a to ked sa ma dotýkaš. Veľmi mi budeš chýbať" "Aj ty mne Roberta veľmi mi budeš chýbať. Neviem ako budem teraz bez teba žiť bez tvojich bozkov, objatí. Už ti nebudem môcť šepkať do uška krásne slova, robiť ťa šťastnou rozmaznávať ťa, len tak ležať s tebou v objatí a vychutnávať si našu lásku." "Diego veľmi by som chcela aby bolo všetko iné. Chcela by som aby sme boli spolu ale teraz ale už navždy a nie poslednýkrát ." "Roberta poďme." "Ale kam?" "No do vody." "Kde?" "Do vody. No tak poďme musíme si to užiť." Chytil ma za ruku a behali sme do vody. Vo vode sme celí čas objímali a bozkávali. Možno po hodinke sme vyšli s vody zobrali sme si veci a šli do chatky. Keď sme už vyschli tak sme sa obliekli. "Diego už by sme mali ísť aby si nikto nič nevšimol." "Roberta prosím ešte nie ešte nikam nechoďme nechcem aby so to skončilo keby tak táto noc a ráno trvalo večne." "Diego aj ja by som si to veľmi želala ale vieš že to nieje možné." "Ja viem Roberta ale keď ja ešte nechcem aby sa toto všetko skončilo." "Ani ja Diego ale musíme už ísť." "Tak dobre." Diego ma chytil okolo pása aj ja jeho a išli sme pešo až k nášmu hotelu. O dvadsať minúť sme už boli pred hotelom. "Tak tu sa budeme musieť rozlúčiť." Povedal Diego. "Tak Ahoj." Povedala som. "Ahoj. Roberta?" "Áno?" "Môžem ťa na rozlúčku ešte pobozkať." Tvárila som sa že rozmýšľam a keď to Diego najmenej čakal hodila som sa mu okolo krku a dala som mu ten najnežnejší najvášnivejší bol to náš najkrajší bozk aký sme doteraz zažili. Ale bohužiaľ musel skončiť. "Zbohom Diego." Povedala som "Zbohom Roberta. Keď to dopovedal hneď som začala behať do hotela a už zas som mala na krajíčku slzy. Privolala som si výťah a čakala. Po chvíľke prišiel ja som nastúpila ani nie päť minút a už som bola na pochodí kde mam izbu. Vystúpila som z výťahu a keď som bola pred izbou pomalí som začala otvárať dvere. Keď som ich otvorila uvidela som Lupitu a José ako sa prechádzajú nervózne po celej izbe keď ma uvideli hneď začali. "No konečne Roberta kde si bola tak dlho oslava skončila o pol noci je sedem hodín ráno. Vieš ako sme sa o teba balí?" ja som nič nepovedal len som sa za nimi rozbehla objala ich a rozplakala sa. "Dievčaťa prosím objímte ma." Oni ma objali a len tak sme stali v objatí. Po chvíľke Jose prerušila ticho. "Roberta čo sa ti stalo?" opýtala sa ma ja som sa len na ňu som smutne pozrela. "Prosím teraz potrebujem horúci kúpeľ a potom vám všetko poviem." " tak dobre chod." Išla som do kúpeľni napustila som si teplu vodu dala som si aj penu zamkla som dvere a vyzliekla sa a potom som vošla do vane ľahla som si do vody bola horúca taká akú milujem. A potom som začala spomínať na túto noc s Diegom a na všetky ostatné chvíle ktoré som s ním prežila. Pri tých spomienkach som sa znova rozplakal. "Roberta už dosť nemôžeš takto vždy plakať. Musíš byť silná." Utrela som si slzy a vychutnávala si kúpeľ. Po hodinke kúpania som vyšla vonku z vody a išla som k dievčatám poviem im celú pravdu mam ich veľmi rada a viem že mi pomôžu neviem čo by som robila keby som ich nemala. Vyšla som z kúpeľne a Jose s Lupe už sedeli na posteli a čakali na mňa ja som prišla k ním a začala im všetko hovoriť od Karlinho tehotenstva až po dnešok. Oni len na mňa pozerala a potom ma silno objali. "Roberta vždy tu budeme pre teba." "Ďakujem vám." Ešte sme sa objali a potom sme išli na raňajky tam som videla aj Diega pozreli sme sa do očí v jeho očiach som videla lásku. Už mi zase išlo do plaču ale premohla som sa a prestala sa pozerať na Diega naraňajkovala som sa spolu s dievčatami a potom sme spolu odišli do izby a balili sme si veci. Veci sme mali zbalene za hodinku a potom sme už mohli vyraziť naspäť do Mexica.

Pokračovanie bude asi až cez víkend.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka naša láska?

ANO 86.4% (51)
NIE 13.6% (8)

Komentáře

1 Dul293 Dul293 | 25. září 2011 v 17:01 | Reagovat

nádherne :-) rýchlo pokračovanie :-)

2 rebelka rebelka | 25. září 2011 v 20:22 | Reagovat

nádherné pokračovanie rýchlo..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama