
Poviedka XIX Naša láska XIX. Opäť spolu.
23. října 2011 v 16:18 | vondyparasiempre | Naša láskaTak prinášam VáM další diel mojej poviedky. Dufám že sa vám bude páčiť :)

Roberta
Celu noc som nemohla spať stále som myslela na Diega. Celý čas som sa prevaľovala na posteli. Snažila som sa zaspať ale nemyslieť na Diega ale nadarilo sa mi to. Nakoniec som zaspala nad ránom. Spala som možno tri hodiny, José ma začala budiť že už je veľa hodín a že o 15minút sa nám začína vyučovanie. Vôbec sa mi nechcelo vstať ale musela som nechcela som mať teraz tri týždne pred koncom školy absenciu tak som sa rýchlo umyla obliekla učesala a namaľovala a potom som šla do triedy. Boli tam všetci okrem Diega asi sa už pripravuje na odchod. Hodiny išli veľmi pomaly. Vôbec som nepočúvala učiteľov celý čas som bola mimo. Myšlienkami som bola stále pri Diegovi. Nemôžem uveriť že ho už nikdy neuvidím. Ako to bez neho vydržím? Úplné by mi stačilo aspoň keby som mohla vidieť Diega aj keď by sme neboli spolu. Stačilo by mi ho vidieť ale takto keď odchádza a možno že to bude tak aj lepšie.. Z môjho premýšľania ma vyrušil zvonček. Konečne nám skončila posledná hodina. Čítala som sa zle tak som išla do izby a tam som zaspala.
Diego
Ráno som sa zobudil a začal vybavovať veci okolo svojho odchodu na vyučovanie som ani neišiel. Keď som všetko vybavil začal som sa baliť. Keď som bol dobalený akurát vtedy do izby vošli Giovanny a Thomas. Kým odídem tak chcem byť ešte s nimi. "Čaute ako bolo?" "Ahoj."povedal Giovanny. "Ahoj ako vždy nuda ešte že o tri týždne končíme už by som to tu nezvládol." Povedal Thomas. "A ty máš už všetko pripravene?" opýtal sa Giovanny. "Áno už mám všetko." "A o koľkej vlastne odchádzaš?" "No lietadlo mi letí o 19:00 a mal by som tam byť dve hodiny skôr takže o 16:35 odchádzam zo školy." "Takže máme dve hodiny a potom už odídeš. Tak zatiaľ môžeme ísť vonku a môžeme si užiť ešte posledné chvíle spolu." Povedal Thomas. Tak sme išli vonku sadli sme si Anita nám doniesla občerstvenie a my sme sa rozprávali spomínali na všetko smiešne čo sme zažili. Priznávam bude mi to tu veľmi chýbať. Potom už bol čas tak som si zavolal taxik povedal mi že o 10minút je pri škole tak som spolu s Thomasom a Giovanym išiel po batožinu a potom sme išli pred školu. Taxik prišiel tak ako mal ja som sa rozlúčil s Thomasom a Giovanym. Taxikár mi dal zatiaľ batožinu do kufru. Už keď som sadal do auta tak zo školy vybehla Roberta. Ja som ostal len tak stáť a pozeral sa na ňu a ona na mňa potom taxikár zahlásil že už musíme isť tak som nasadol do auto a Roberta utiekla preč. Potom som povedal taxikárovi že už môžeme isť tak sme vyrazili na letisko. Po čas cesty mi vyšli slzy veľmi mi to tu bude chýbať aj keď som na Elite nechcel ísť som rád že som tam bol. Vďaka tomu že som bol na Elite som spoznal veľmi dobrých kamarátov a lásku. Lásku na ktorú nikdy nezabudnem a ktorú budem navždy nosiť vo svojom srdci. Nikdy by ma nenapadlo že sa takto zamilujem a už vôbec nie do Roberty spomínam ako sme sa nenávideli. A potom po dosť dlhom čase som si priznal že som do Roberty naozaj zamilovaný. "Pane už sme tu." Povedal taxikár a prerušil moje myšlienky. Potom som mu dal peniaze vybral si kufre a poďakoval sa a potom som šiel do vnútra. Bolo tam veľa ľudí ja som si sadol na jedno voľne mesto a už som len sedel a čakal.
Roberta
Zobudila som sa po dvoch hodinách. Pozrela som sa na hodinky. To už je toľko? "Diego." Skríkla som dúfam že ešte neodišiel musím ho vidieť poslednýkrát. Hneď som vybehla z izby a utekala vonku pred školu. Prišla som presne ako Diego odchádzal on si ma všimol a ostal stať a pozeral sa na mňa a ja na neho. Potom som to už nevydržala tak som sa rozbehla na školskú záhradu a rozplakala sa. Cítila som sa hrozne. Preplakala som tam polhodinu a potom som sa postavila a šla som do školy a narazila som do niekoho. "A Giovanny." "Roberta? Je ti niečo?" "Nie a malo by mi byť?" "Roberta ty si plakala?" " Čo ti šibe ja som neplakala." "Roberta viem že niesme veľmi dobrý kamaráti ale ja ťa mam aj tak veľmi rád." "Tak dobre plakala som." "Pod sadneme si dáš si čaj ukľudníš sa a povieš mi čo sa ti stalo." "Okey." Povedala som a šli sme Giovanym sadnúť Mayra my doniesla čaj ja som ho vypila a aj sa ukľúdnila. "Tak Roberta je ti už lepšie?" opýtal sa ma. "Áno je a čo sa ti vlastne stalo že si ku mne milí?" "Vieš Roberta ja som sa zmenil. Som iný človek lepší uvedomil som si veľa vecí." "Tak to som rada." "A teraz už prejdime k tomu čo trápilo teba a prečo si bola taká smutná." "Ale Giovanny nič ma netrápilo len mi prišlo smutno." "Roberta mňa neoklameš. Tak hovor" "OK trápi ma že Diego odišiel som s toho hrozne smutná. Vieš ja som nikdy nikomu nezávidela ale teraz veľmi závidím Karle že bude s Diegom a budú mať spolu aj dieťa." "Roberta o čom to hovoríš?" "Ako že o čom? Veď hovorím o Diegovi a Paule." "Ale veď ja viem ale Diego nešiel za žiadnou Karlou a už vôbec niesu spolu. Diego išiel za svojou mamou." "A Čo ich dieťa?" "Aké Dieťa?" opýtal sa ma Giovanny. "No ich." "Vieš Roberta mám ťa rád tak ti poviem skutočnú pravdu aj prečo odišiel." A potom začal Giovanny hovoriť neverila som vlastným ušiam. Jeho vlastný otec ako to mohol urobiť. "Giovanny ešte mi povedz kedy letí Diegovi lietadlo?" "O 19:00." "A koľko je teraz?" "18:00." To stíham ďakujem ti Giovanny." Potom som rýchlo zavolala taxik a čakal po 10minútach tu bol. Rýchlo som nasadla za polhodinu sme boli tom zaplatila som a bežala som do vnútra. Vnútri bolo veľmi veľa ľudí. Bežala som po celom, letisku a nemohla som nájsť Diega. No potom som počula ako niekto zakričal moje meno. Otočila som sa a bol to Diego. "Diego." Skríkla som a bežala k nemu. "Diego prosím neodchádzaj už viem pravdu. Diego ja ťa veľmi milujem." "Kto ti to povedal?" "To je jedno." "Ale veď si hovorila...." nenechala som ho dopovedať. "Diego ja som to nemyslela vážne potom ti to vysvetlím teraz ma už konečne pobozkaj." Potom ma Diego krásne pobozkal bolo úžasne znovu cítiť jeho pery. Potom sme sa od seba odtiahli Diego ma zatočila a kričal. "Milujem ťa Roberta." Bola som tou najšťastnejšou ženou na svete.
Komentáře
ahoj:) dess je uz hotovi:) na blog DulceM-World.blog.cz mi napis tvoj email a poslem ti dessi urobila som dve tak si vyberies:) a ak sa bude 1 znich pacit tak mi posli heslo a hned to nastavim:)
bože ja milujem tvoje poviedky,strašne dobre vieš všetko opísať a tak velmi sa mi táto časť páčila,konečne sú opäť spolu :)...ak bude davší diel napíš mi na blog :)
Bože, tohle bylo tak neuvěřitelně krásné!!! Modlila jsem se, aby ho zastavila. A mé prosby byly vyslyšeny, tohle bylo úžasné krásné. WOW!!!!! Prostě dokonlé. Tenhle díl se mi líbil nejvíce ze všech. Wow, miluju tuhle povídku!!! Jsi skvělá, skutečně!
uz mas email:) ps.idem sa pustit do citania!:)
waw, úžasne. som rada že sú znovu spolu..
rýchlo pokračovanie ![]()
Aktuální články
- RBD Una Cancion- oficiálny videoklip
- Dulce Maria s fanúšikmi v Barelone 6.01.2007
- Dulce Maria príchod do MTV Štúdia v Sao Paulo 6.12.2012
- Dulce Maria Feliz cupleanos!
- Dulce,Anahi a Maite s priateľmi v Guaruja - Brazília 12.05.2008
- Dulce María photoshoot pre časopis Five Secrets (parte 3)
- Dulce María photoshoot pre časopis Five Secrets (parte 2)
- Dulce María photoshoot pre časopis Five Secrets (parte 1)
- Christopher Uckermann twitter!
- Vratí sa Poncho opäť k telenovelám?














to je krásne ak rada čítaš poviedky prosím prečítaj si túto a okomentuj
http://maite-p-world.blog.cz/1110/1-kapitola-dennik-lupity