close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


1.Komentárova poviedka DyC


Pokračovanie poviedky Naša láska už len TU

Poviedka XIX. Naša láska XVI. Už ma nemiluje!

9. října 2011 v 12:28 | vondyparasiempre |  Naša láska
Tak sľúbila som VáM pokračovanie mojej poviedky. Dufám že sa vám bude páčiť. Príjemné čítanieLíbající

Ráno som sa zobudila a prvé čo som urobila bol pohľad do zrkadla. Pozerala som sa do zrkadla a všimla som si že nemám tu retiazku od Diega. Bože môj kde môže byť išla som sa pozrieť do kúpeľni čí som ju tam včera niekde nenechala a nebola tam tak som sa išla pozrieť k posteli a bola na vankúši. Tak sa mi uľavilo že ju mám je to moja jediná pamiatka na Diega. Chcela som si ju zapnúť ale nemohla pretože bola potrhaná. Keď budem mať voľno tak zájdem do zlatníctva tak ju dám opraviť. Odložila som si ju do mojej šperkovničky a išla som urobiť rannú hygienu. Dievčatá som nebudila myslela som si že kým sa vrátim z kúpeľne budú hore ale neboli tak som ich zobudila. Lupe išla do kúpeľne a ja s Jose sme sa obliekali. Ja som už bola oblečená ešte som počkala na dievčatá a keď už boli tak sme išli do jedálne na raňajky.

Diego
"Ahojte." Pozdravil som sa Giovanimu a Thomasovi keď som prišiel do jedálne na raňajky a prisadol som si k ním. "Ahoj." "Ahoj." "Tak ako bolo včera v tom bare." Opýtala som sa ich. Mal som ísť aj ja ale ja už nemám chuť na zábavu. "Bolo tam super." Povedal Thomas "A neuveríš koho sme tam videli." Povedal Giovanny. "Koho?" opýtal som sa. "Robertu ale to nieje všetko." "Giovanny buď radšej ticho." Povedal Thomas. "Preboha Thomas Diego má pravo to vidieť." "Tak už hovor Giovanny." Povedal som. "Tak dobre včera v tom bare sme videli Robertu ešte s jedným chalanom a celý čas boli spolu a nepodhli sa od seba celý čas spolu a tancovali a to nie je všetko Roberta sa s ním bozkávala." To čo mi povedal ma úplne zobralo nečakal som že si Roberta tak skoro niekoho nájde. Veľmi ma to bolí. Ale všetko je to moja vina. Keby som nebol taký hlúpy tak by sme boli s Robertou boli ešte spolu a boli sme šťastný. Bože môj prečo som takí hlúpy. "Prepáčte ale ja už musím isť." A odišiel som. Len tak som chodil po škole a nad všetkým som rozmýšľal potom som už išiel do triedy pretože zazvonilo. Hodiny nám išli neskutočne pomaly. Ale nakoniec som sa dočkal a skončili. Keď nám skončila poslané hodina tak sme všetci išli preč a ja som si všimol Robertu ako sa rozpráva s José aká bola len kráááásna a potom som sa pozrel na jej krk a už tam nemalú tu retiazku ktorú som jej dal keď sme boli v Acapulcu v tú noc keď som bol poslednýkrát bol šťastný. Roberta ju nemá na krku to znamená že ma už nemiluje. Už mi išli slzy ale nechcel som pred všetkými plakať tak som šiel do svojej izby a tam som sa poddal svojím citom.

Roberta
Po raňajkách sme šli hneď do triedy keď som vošla Diego sedel na svojom mieste bol taký divný taký smutný. Prišlo mi ho veľmi ľúto. Sadla som si na svoje miesto a hned nato prišla učiteľka. Ani som sa nenazdala a už bola posledná hodina. Trochu sme sa poučili a už bol koniec. Vyšla som s triedy a pred triedou som sa ešte trochu rozprávala s Jose a potom so išla do učebne kde sa učíme. Sedela som tam a čítala si nejakú knižku a potom prišla ku mne Alicia že tu mám návštevu a do miestnosti vošiel Alex. "Tak ja Vás nechám." Povedala Alicia odišla. "Ahoj." pozdravil mi "Ahoj." Odzdravila som mu a potom sme si sadli na gauč. "Včera si si zabudla v klube mobil." Povedal a podal mi ho "Ďakujem." "Roberta chcel by som sa ťa niečo opýtať." "Tak sa pýtaj." "Chcel by som sa ťa opýtať či by si chcela byť mojou frajerka vieš veľmi som sa do teba zaľúbil jeden s dôvodu prečo som prišiel do Mexica si aj ty. Tak chcela by si." Dosť ma prekvapil tou otázkou. A čo mu mam povedať Áno alebo Nie. "Alex dosť si ma prekvapil touto otázkou ale hovorím ÁNO chcem byť tvojou frajerkou." "Milujem ťa Roberta." "Aj ťa milujem." Povedal som mu a potom sa Alex začal skláňať a pobozkal ma. A ja som mu všetky jeho bozky opätovala.

Diego
Už ma nebavilo byť v izbe celý čas a ľutovať sa tak som išiel do učebne kde sa učíme chcel som isť na počítač. Keď som tam prišiel počul som nejaké hlasy a jeden mi bol známi tak som ostal von a počúval som. Počul som ako sa ten chalan Alex pýtal Roberty či s ním chce chodiť a ona mu povedala že áno a potom sa začali bozkávať nevydržal som to a rozplakal som a potom ušiel šiel som vonku.

Karla
Videla som ako Diego počúva rozhovor Roberty a nejakého chalana a potom sa rozplakal a ušiel. Prišlo mi ho ľúto musí veľmi milovať Robertu. Musím isť za Bustamantem a porozprávať sa sním. Zobrala som si nejaké veci a odišla prišla som k nemu domov a hneď ma prijal. "Čo potrebuješ Karla chceš viac peňazí alebo čo?" "Nie prišla som sa porozprávať o Diegovi. Mali by ste ho nechať nech žije s tým s kým chce on. Mali by ste sa mu prestať on miluje veľmi Robertu aj ona jeho viem to. Mali by ste ich nechať na pokoji nech sú spolu zaslúžia si to." "Karla ja jediný viem kto je pre môjho syna najlepší a Roberta to určite nie je ty sa o to nestaraj a rob iba to začo ti platím." "Aj o tom som sa chcela rozprávať ja končím už pre vás viac nechcem pracovať." "Čo si myslíš že sa to tak jednoducho dá keď si ty povieš." "Áno myslím zbohom." Rýchlo som utiekal s toho domu. Chudák Diego akého ma otca. Rýchlo som nastúpila do svojho auta a išla som a potom som si všimla v spetom že ma prenasledujú jeho muži. Pridala som na plyn. Mala som veľký strach tak som pridala viac na plyn. Potom si už nepútam nič. Len silný náraz a tmu. Prebudila som sa až v nemocnici a bola som pripojená na plno prístrojoch mala som silné bolesti. Bola pri mne sestrička tak s tých posledných síl som jej povedala nech zavolá na EWS a nech povie aby za mnou poslali Diega. A potom som zas zaspala.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka naša láska?

ANO 86.4% (51)
NIE 13.6% (8)

Komentáře

1 Dulce*VerOnika* Dulce*VerOnika* | E-mail | Web | 9. října 2011 v 12:43 | Reagovat

jejjj velmi pekné,.,,nech sú už zas spolu DyR :)))

2 Dul293 Dul293 | 9. října 2011 v 14:09 | Reagovat

nádherne :) už aby bolo pokračovanie :)

3 Džulí Džulí | Web | 10. října 2011 v 18:09 | Reagovat

Wááw jaké to je peckové :) Som zveavá ako to dopadne :)

4 Dulce*VerOnika* Dulce*VerOnika* | E-mail | Web | 15. října 2011 v 19:06 | Reagovat

Velmi pekné poviedky píšeš len už pridaj davšiu časť,,je to velmi napínavé tolko na ne čakať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama