close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


1.Komentárova poviedka DyC


Pokračovanie poviedky Naša láska už len TU

Poviedka XIX. Naša láska XXIV. Návrat

4. března 2012 v 17:52 | vondyparasiempre |  Naša láska
Takže po dlhom čase vám sem pridávam pokračovanie k poviedke Naša láska dúfam že sa vam bude páčiť.
Vaša vondyparasiempre


Ako sme sa prechádzali po pláži Diego z ničoho nič zastavil zabral ma na ruky a rozbehol sa s nami do mora. Ja som naňho len kričala čo to robí. On sa len smial a ďalej behal. Potom ma hodil do vody. "Diego! Ty nie si normálny." Kričala som po ňom. " Ale láska ja som to urobil len zo srandy už sa na mňa nehnevaj." A začal na mňa pozerať tými jeho očkami. "Dobre už sa na teba nehnevám. Máš šťastie že ma vždy obmäkčia tvoje očičká." Povedala som mu a potom sme sa na seba vrhli. Po našich krásne strávených chvíľach vo vode sme z nej vyšli a spolu v objatí sme s Diegom sedeli na pláži a rozprávali sa. "Láska bolo to nádherné." Povedala som Diegovi. "To máš pravdu bolo to nádherné ako vždy. Milujem ťa láska moja." "Aj ja ťa milujem." "Ozaj láska a kedy by si chcela mať svadbu?" "Neviem láska a ty by si chcel kedy?" "Ja by som chcel čím skôr, veľmi chcem aby sme už boli svoji." "Aj ja si to veľmi želám. Ja by som navrhovala aby sme ju mali niekedy po školy. Mohli by sme usporiadať koncert RBD , zarobili by sme si peniaze. Potom by sme si u nich mohli kúpiť nejaký domček a potom by sme sa zobrali." "Úplné s tebou súhlasím láska je to perfektný plán. A ako by sme sa zobrali by sme mohli začať pracovať aj na bábätku. Čo ty nato?" "Ty by si chcel aj bábätko?" "Samozrejme že áno veľmi túžim aby sme mali spolu detičky. Prečo ty nechceš mať so mnou deti?" "Jasné že chcem len ma to prekvapilo." S Diegom sme sa ešte chvíľu rozprávali no potom sme už išli do hotela lebo sme boli veľmi unavený. Som strašne šťastná konečne sme s Diegom po tých všetkých problémoch. Sme spolu zasnúbený čo viac si môžem priať. Keď sme prišli do hotela s Diegom sme si dali ešte spoločnú sprchu a ľahli si do posteli a hneď aj zaspali. Ráno som sa zobudila nato ako ma Diego bozkáva a hladká. Bolo to také prijemné. Oči som mala celý čas zatvorené ale potom som ich otvorila. "Dobre ránko miláčik." Povedala som. "Dobre ránko aj tebe láska. Ako sa vyspinkala moja budúca manželka?" "Výborne, po tvojom boku a ty?" "Tak to som rád ja tiež výborne." Povedal a vstal z postele. "Láska kam ideš?" "Idem nám objednať raňajky do izby." "Aha." "O chvíľku som späť." Povedala dal mi ešte pusinku a odišiel do vedľajšej izby objednať nám raňajky. O chvíľku bol aj späť a začal ma zas obdarúvať jeho sladkými bozkami ktoré som mu vracala. Po desiatich minútach nám niekto zaklopal na dvere. Diego išiel otvoriť. Bol to poslíček ktorý nám doniesol raňajky. Odniesol nám ich na terasu, poprial nám dobrú chuť a odišiel. S Diegom sme si sadli na terasu a v kľude sa naraňajkovali. Po raňajkách som zavolala svojím mačičkám o kedy som tu ani raz som im nezavolala. Povedali mi že keď sa moja mama dozvedela že som odišla sa veľmi rozčúlila že som odišla len tak a nič jej nepovedala. Rozprávali sme sa o škole čo je nov. Potom sa ma pýtali čo mám nove ja ako sa tam mám a tak ale nepovedala som im o tom že ma Diego požiadal o ruku chcem im to oznámiť až keď sa vrátim domov a nie po telefóne. Telefonovali sme spolu hodinu a možno by sme aj dlhšie lenže Diego ma začal bozkávať všade možne, hladkať ma tak som sa im ospravedlnila ž už musím isť a zrušila som hovor. "Diego to robíš?" "Nič láska." "Akože nič veď ma bozkávaš." " A čuduješ sa mi keď si taká krásna. Nedokážem sa pri tebe ovládať." "Diego to ti nestačilo včera v mori?" "Nie láska nestačilo mi to." "Diego ale ja teraz nechcem." "Prosím láska." Povedal a stále ma bozkával. Ja som to už nevydržala a poddala sa Diegovým túžbam.

Naša dovolenka bola nádherná ale všetko sa raz musí skončiť tak ako aj naša dovolenka bolo mi to veľmi ľúto pretože sa mi tu veľmi páčilo. "Roberta láska ja tu chcem ešte ostať." "Miláčik aj ja tu chcem veľmi ostať ale nejde to musíme sa vrátiť." "Veď ja viem ale aj tak nechcem ísť." "Miláčik sľubujem ti že tu prídeme ešte niekedy na dovolenku." "To myslíš vážne zlatko." "Áno smrteľne vážne zlatko." " Milujem ťa veľmi." Povedal. "Aj ja teba zlatko." Diego mi venoval nádherný bozk ale potom sme už museli opustiť hotel a ísť na letisko. Cesta trvala veľmi dlho a dosť ma aj unavila ale nakoniec sme sa dočkali a už sme boli v škole. Bolo už osem hodín večer. . "Ahoj láska tak zajtra." Povedal Diego. "Ahoj miláčik." Dali sme si ešte pár bozkov a každý išiel svojím smerom. Hneď ako som otvorila dvere pribehli ku mne José a Lupe a začali ma objímať. "Konečne si sa vrátila. Veľmi si nám chýbala." Povedali. "Ach mačičky moje aj vy ste my veľmi chýbali." "Tak ako bolo? Začali sa ma vypytovať. "Všetko vám poviem ale chcem sa ísť najprv osprchovať." "Tak dobre chod a potom nám všetko povieš." Povedala José. "Ale rýchlo." Dodala Lupe. "Dobre, dobre." Povedala som a išla sa osprchovať. No predtým som si ešte zobrala pyžamko. Dala som si rýchlu sprchu a potom išla k mojím mačičkám. "Tak hovor ako tam bolo." "Bolo tam super. Španielsko je nádherná krajina. A ešte keď som tam bola s Diegom viete si predstaviť ako tam bolo." "Som veľmi rada že ste spolu a šťastný veľmi vám to prajem." Povedala Lupe. "Ďakujem Lupe. Ozaj niečo som vám doniesla." "Ale to si nemusela." "Nemusela ale chcela. Postavila som sa a išla vybrať darček pre Jose a Lupe ktorý som im kúpila. Kúpila som im náramky na ruky. Len dúfam že sa im budú páčiť. "Tak nech sa páči." Povedala som a dala im ih darčeky. "Ďakujem Roberta je strašne krásny." Povedala Lupe. "Súhlasím je nádherný je veľmi krásny ďakujem Roberta." Povedala pre zmenu José. "Nemáte začo som veľmi radá že sa vám páči." Povedala som a znova sme sa objali. "Mačičky?" "Áno." "Je tu ešte niečo čo som vám nepovedala." "Čo? Hovor." Dobre viete keď sme boli s Diegom na dovolenke tak ma požiadal o ruku." "Čo to naozaj. To je super a ty? Čo si povedala?" Ja som nič nepovedala len som im ukázala ruku na ktorej som mala ten nádherný prsteň od Diega. "Nemôžem tomu uveriť vy ste sa zasnúbili." "Áno a som veľmi šťastná." " A už ste aj plánovali svadbu?" "Ešte nie veď máme čas." "To máš pravdu. Ale povedz nám ako ta požiadal o ruku." "Dobre. Takže ....." a všetko som im vyrozprávala. Potom sme už boli všetky veľmi unavené tak sme si ľahli do postele a hneď aj zaspali.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 julka :* julka :* | 25. května 2012 v 19:43 | Reagovat

ahoj je to strasne pekna poviedka , daj co najrychlesie pokracko prosiiim :))

2 vondyparasiempre vondyparasiempre | Web | 25. května 2012 v 20:17 | Reagovat

[1]: dakujem ti :D budem sa snaziť ale neviem či sa mi to podari :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama