close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


1.Komentárova poviedka DyC


Pokračovanie poviedky Naša láska už len TU

Poviedka XIX. Naša láska XXVI. List

12. července 2012 v 16:06 | vondyparasiempre |  Naša láska
Po dlhšom čase Vám prinášam pokračovanie k mojej poviedke. Dúfam že Vás to aspoň trochu potešilo a dúfam že sa Vám
to bude páčiť. Vaša vondyparasiempre

Ani sme sa nenazdali a už bola streda. Dnes sme poslednýkrát v škole. Nemôžem uveriť ako to tak rýchlo zbehlo. Pamätám si nato ako som prišla do tejto školy po prvýkrát. Ako som túto školu nenávidela a teraz som rada že am tu Pardo prihlásil. Spoznala som tu úžasných ľudí Miguela, Tea, Vico, Celinu aj keď som s Vico a Celinou spočiatku dobre nevychádzala ale teraz viem že sú to super baby, potom Mia aj keď bola obyčajná namyslená barbínka no to všetko bola len maska pretože Mia je veľmi citlivá láskavá a dobrá. Veľmi som si ju obľúbila a mám ju rada ako svoju sestru. Ďalší super ľudia ktorých som spoznala sú moje mačičky Lupe a José zbožňujem ich oni sú moje naozajstné kamarátky ktoré ma nikdy nesklamali a boli tu vždy pre mňa. A nakoniec moja láska Diego. Spomínam si nato ako sme sa nenávideli a všetka tá nenávisť sa premenila na krásnu lásku ktorú nikdy nikto nezničí. Naša láska bude trvať navždy. "Roberta vstavaj už je veľa hodín musíme sa pripraviť." Prerušila oje myšlienky José. "Už idem." Povedala som a vstala z postele a išla sa umyť. Potom išli José aj Lupe. Ja som sa medzi tým poslednýkrát obliekla do školskej uniforme, namaľovala sa a učesala sa. Keď sme už boli pripravené niekto nám zaklopal na dvere. Išla som otvoriť. "Vy?" opýtala som keď som videla osobu ktorá stála za dverami. " Áno ja Roberta. Musím s tebou hovoriť." Povedal sám León Bustamante "Počkáme ťa na chodbe." Povedali dievčatá. " A o čom chcete so mnou hovoriť?" "Chcem hovoriť o Diegovi." "O Diegovi?" "Áno o Diegovi a nepýtaj sa tak hlúpo. Prišiel som za tebou aby si ho nechala konečne na pokoji." "Tak to ste tu potom zbytočne lebo ja nikdy nenechám Diega." "Roberta prosím nenúť ma aby som bol k tebe zlý. Ak nenecháš Diega tak mu spravím zo života peklo." "Prečo to robíte? Prečo nás necháte konečne na pokoji?" "Pretože nechcem aby bol Diego s takou ženou akou si ty." "Nechápem čo som vám také urobila že ma neznášate." "Pozri Roberta, ja som sa neprišiel s tebou rozprávať prečo ťa nemám rád ale preto aby si nechala Diega na pokoji. Ak nie tak urobím Diegovi zo života peklo. Dnes odchádzam preč a vrátim sa o dva dni a dúfam že už nebudete spolu." Povedal a odišiel. Ja som sa zložila k zemi a začala plakať. "Prečo? Prečo nemôžeme byť s Diegom konečne spolu? Prečo keď sme konečne šťastný ak niekto príde a rozdelí nás?" pýtala som sa sama seba. "Roberta čo sa stalo? Si v poriadku?" opýtali sa ma baby keď prišli do izby. "Áno som poriadku." Povedala som utrela si slzy, postavila sa zo zeme a upravila si make up. "Poďme už baby o chvíľu sa začína príhovor." Povedala som a vyšli sme z izby. Cestou k sále som rozmýšľala ako sa rozídem s Diegom. Neviem ako to urobím ale musím to urobiť aby to bolo menej bolestivé preňho aj pre mňa. Najlepšie bude keď mu napíšem list. Ale teraz sa budem pred Diegom pretvarovať že je všetko v poriadku. Zatiaľ nesmie nič tušiť. Chcem aby bol dnešný deň krásny a nechcem ho skaziť. Pred sálou stál Diego a usmieval sa. "Ahoj miláčik si krásna." Ja som sa usmiala aj keď ma to stalo málo námahy. "Ahoj zlatko, ďakujem ak ty si krásny." Medzi tým už odišli aj baby. Diego podišiel ku mne bližšie objal ma okolo pásu, priblížil sa ku mne a dal mi bozk. Bol to nádherný bozk a možno aj posledný. Preto som do toho bozku vložila všetko. Potom som ho silno objala a vychutnávala si jeho objatie ktoré bolo krásne. "Láska už musíme isť o chvíľku začína Gandiov príhovor." Povedal Diego. Dali sme si ruky a vošli dnu.
Po riaditeľovom príhovore ktorý bol dosť dlhý sme sa začali všetci lúčiť a objímať. Stále nemôžem uveriť tomu že dnes je posledný deň čo som v škole. Veľmi rýchlo zbehlý roky ktoré som tu strávila. Potom čo sme sa všetci lúčili začala hrať nejaká skupina. A musím povedať že hrali veľmi dobré. Trocha sme si zatancovali ale potom išiel Diego k svojej mame, chcel byť s ňou pretože bola dva mesiace preč a teraz sa vrátila. Úplne ho chápem viem čo preňho znamená jeho mama a som rada že sa vrátila. A aspoň využijem to že sa rozpráva zo svojou mamou a pôjdem do izby aby som napísala list. Viem že je odo mňa hnusné potom všetkom čo sme spolu prežili napísať mu list ale ja to inač nedokážem. Veľmi by ma bolelo povedať to Diegovi. Keď som už mala napísaný list tak som ho zobrala a odniesla do Diegovej izby, položila na Diegovu posteľ a odišla. Išla som k mojej mami. "Ahoj mami mohli by sme už ísť domov?" "Ale prečo dcérka ešte je skoro." "Mami teraz sa mi nechce nič vysvetľovať prosím poďme." "Tak dobre zlatíčko moje ako chceš." "Len si zoberiem veci a môžeme isť." "Dobre dcérka ja ťa počkám vonku." "Dobre o chvíľku som pri tebe." Povedala som a išla som si do izby po veci. Nemôžem uveriť že dnes som poslednýkrát v tejto izbe a že tu už poslednýkrát. Toľko veľa spomienok tu mám, či už to boli tie dobre alebo zlé. Poslednýkrát som sa porozhliadla po izbe, zobrala si veci a odišla. Mala som veľké šťastie že sa Diego rozprával zo svojou mamou aspoň si ma nevšimol.

Diego
Po Gandiovom príhovore sme sa začali všetci lúčiť. Stále neverím že už je koniec, veď je to akoby len včera čo som spoznal moju lásku. A dnes je už po všetkom. Bude mi to veľmi chýbať to čo som tu zažil, moji priatelia. Ale som rád že sme s Robertou spolu. Chcel by som pre nás kúpiť nejaký domček v ktorom by sme spolu bývali ale musím si najprv našetriť nejaké peniaze. Len tak som rozmýšľal. Trocha sme si zatancovali ale ja som potom išiel za svojou mamou. Chcel som byť s ňou pretože som ju nevidel dva mesiace. Veľmi mi chýbala a som rád že sa vrátila. Dosť dlho som bol s mamou mali sme si veľa čo povedať. " Synček som veľmi šťastná že chodíš s Robertou. Lepšie dievča pre teba som si nevedela ani predstaviť. Diego už nesmieš dovoliť aby vám niekto zničil vašu lásku. Nikdy som nevidela takú lásku akú k sebe cítite ty a Roberta a preto si ju strážte. Nedovoľte aby ju niekto zničil." "Ďakujem mami a neboj budeme si ju strážiť." Povedal som a začal sa obzerať kde je Roberta ale nikde som ju nevidel. "Koho hľadáš?" opýtala sa ma mama. "Robertu a nikde ju nevidím." "určite bude len niekde tu. Choď za ňou a pozdravuj ju odo mňa." "Dobre budem ahoj." Povedal som a dal mame pusu na rozlúčku. "Ahoj synček." Povedala mama a ja som išiel hľadať Robertu. "Ahoj nevidela si tu Robertu?" opýtal som sa Lupe. "Ahoj Diego nevidela som ju. "Kde len môže byť?" pýtal som sa sám seba. Išiel som sa spýtať aj José, dúfam že ona ju videla. "Ahoj José nevidela si náhodou Robertu?" " Ahoj nie nevidela som ju ale asi už odišla lebo tu nie je ani Alma." "Odišla? A nič mi nepovedala. Ale prečo? Nechápem. 6eby sa urazila že som bol s mamou a jej sa nevenoval. Musím jej zavolať." Išiel som si do izby po mobil aby som mohol zavolať Roberte. Prišiel som do izby, sadol si na posteľ a išiel si zobrať mobil zo stolíka ale na vankúši som uvidel nejaký list. Zobral som ho do ruky a začal čítať.
Milý Diego,
Bolo pre mňa ťažké napísať tento list. Ale musela som to urobiť. Chcem ti povedať, že som zistila mnoho vecí. Sme ešte mladý a nevieme či sa skutočne milujeme. Po všetkom čo sa stalo som prišla na to že ťa už nemilujem. Myslela som si že ťa ešte milujem ale nebola to láska akú som cítila k tebe na začiatku ale surodenecká láska. Veľmi ma mrzí ako sa to skončilo dúfam že si nájdeš dievča ktoré ťa bude skutočne milovať. Prepáč mi to
Roberta
"Čo???????"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama