close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


1.Komentárova poviedka DyC


Pokračovanie poviedky Naša láska už len TU

Poviedka XIX. Naša láska XXVII. Nečakaná návšteva

14. července 2012 v 14:14 | vondyparasiempre |  Naša láska
Tu je ďalšie pokračovanie poviedky Naša láska. Dúfam že sa vám bude páčiť.
Vaša vondyparasiempre

"Nie! Nie! Nie! To nemôže byť pravda. Toto by mi Roberta neurobila. Určite je to len nejaký hlúpy žart." Hovoril som a plakal. Potom som si utrel slzy, zobral si moje veci a odišiel do svojho bytu. Prvé čo som urobil keď som prišiel do bytu bolo že som si vybral zo skrinky whisky a začal piť. Musel som piť aby som zabudol. Alkohol je jediná vec ktorá mi pomáha zabudnúť.
Roberta
Hneď ako som prišla domov, utiekla som do svojej izby. Ľahla som si a plakala. No ešte predtým som povedala mame aby ma nechala samú. Ona to pochopila a nechala ma samú. Ja som len ležala a plakala no potom som sa dvihla a vybrala z môjho nočného stolíka diegovú fotku a prsteň s ktorým ma požiadal o ruku. "Určite si už prečítal list ktorý som mu napísala. Diego láska moja prosím prepáč mi to." Povedala som a pobozkala fotku na ktorej bol Diego. Pozerala som na prsteň ktorý mi daroval Diego a spomenula som si na ten krásny deň kedy ma požiadal o ruku. Aj po niekoľkých hodinách som stále plakala no potom neviem ani ako ale zaspala som.
"Roberta zlatko vsávaj." Budila ma moja mama. "Koľko je hodín?" "Sú dva hodiny poobede." "Čo? Tak dlho som spala? Prečo si ma nezobudila skôr." "Lebo som chcela aby si si oddýchla. Viem že ti bolo zle. Pozri doniesla som ti tvoju obľúbenú polievku. Sama som ju varila." "Ďakujem ti mami. Mam ťa veľmi rada." "Aj ja teba zlatko moje. Chcem aby si vedela že som tu vždy pre teba a ak sa budeš potrebovať porozprávať tak ťa rada vypočujem." "Ďakujem mami." "Nemáš začo dcérka." Povedala mi mama a ja som sa pustila do polievky. Na to e moja mama nevie variť je táto polievka perfektná. "Mami je vynikajúca. Naozaj sa ti podarila." "Ďakujem som rada že ti chutí." "No tak dcérka povedz mi čo ťa trápi? Uľaví sa ti." Nakoniec som všetko vyrozprávala mame. A mala pravdu uľavilo sa mi, aspoň trochu. "Dcérka a nie je iná možnosť? Aby ste sa nemuseli rozísť." " Nie mami nie je iná možnosť Diegov otec je schopný všetkého a ja nechcem riskovať že urobí niečo Diegovi alebo tebe aby mi ublíž a ja by som neprežila keby urobil niečo tebe alebo Diegovi. Prosím mami už to nechajme tak asi to tak malo byť a my s Diegom si niesme súdený." "Dobre dcérka nechám to tak." "Ďakujem mami. Prosím objíma." Povedala som a mama ma hneď objala. Len tak som sedela v maminom objatí no potom prišla naša slúžka Marisela. "Seňorita Dulce máte návštevu." "Pre nikoho tu niesom, povedz že som chorá alebo že spím niečo si vymysli." "Ako poviete seňorita.
Diego
Ráno teda myslel som si že bolo ráno ale v skutočnosti bolo tri hodín poobede. Zobudil som sa zo silnou bolesťou hlavy tak som si išiel dať studenú sprchu aby ma trochu prebrala. Potom som sa obliekol a dal si ďalšie tri poháriky whisky. Zobral som si kľúče a išiel som k Roberte domov aby som s ňou hovoril.
"Dobrý deň. Je doma Roberta?" opýtal som sa ich slúžky Mariseli "Áno počkajte hneď ju zavolám." "Ďakujem." Povedal som a potom čakal. Po chvíli prišla Marisela naspäť a Robertu som nevidel. "Prepáčte ale Roberta teraz nechce s nikým hovoriť je jej zle." "Ale ja s ňou musím súrne hovoriť prosím pustite ma za ňou." "No tak dobre, choďte ale ja som vás nepustila." "Dobre ďakujem." Povedal som a vyšiel po schodoch za Robertou. "Roberta." Povedal som o ona sa otočila a vyzerala dosť prekvapene. "Tak ja vás nechám porozprávajte." Povedala Alma a odišla. "Čo to malo byť?" povedal som a ukázal Roberte list.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama